Seminár 5: Algebraické výrazy, rovnice a nerovnosti II – nerovnosti
Ciele
Zoznámiť študentov so základnými metódami pri dokazovaní nerovností a nerovnosťou \(a+\frac{1}{a}\geq 2\), ktorá platí pre každé kladné reálne číslo \(a\).
Úvodný komentár
Dokazovanie nerovností nie je bežným obsahom základoškolskej, príp. gymnaziálnej výuky, keďže študenti sa stretávajú prevažne s cvičeniami a problémami, kde je ich úlohou riešiť (lineárne) nerovnice. Dokazovanie nerovností je však častou súčasťou všetkých kôl MO, preto považujeme za vhodné tieto typy úloh so študentami precvičovať. Keďže je tento seminár jedným z dvoch, ktoré sú na nerovnosti zamerané, budeme sa v ňom zaoberať jednoduchšími úlohami. Študenti si tak osvoja základné postupy, ktoré im neskôr (snáď) poslúžia pri úlohách zložitejších, zaradených do seminára v budúcnosti.
Úlohy a riešenia
Úloha 58-S-1
Riešenie*
Komentár
Úloha demonštruje jeden zo základných spôsobov dokazovania nerovností: úpravu výrazu na jednej strane nerovnosti na tvar, o ktorom s určitosťou vieme, že je nezáporný/nekladný a jeho porovnanie s nulou. Taktiež si študenti precvičia ekvivalentné úpravy nerovností a úpravy výrazov do tvaru súčinu.Úloha 66-I-1-N1
\(2xyz \leq x^2+ y^2z^2\),
\((x^2-y^2)^2\geq 4xy(x - y)^2\).
Riešenie
b) Výraz z pravej strany nerovnosti prevedieme na opačnú stranu a upravíme nasledujúcim spôsobom: \[\begin{aligned} ((x-y)(x+y))^2-4xy(x-y)^2 &\geq 0,\\ (x-y)^2(x+y)^2-4xy(x-y)^2 &\geq 0,\\ (x-y)^2((x+y)^2-4xy) &\geq 0,\\ (x-y)^2(x+2xy+y^2-4xy) &\geq 0,\\ (x-y)^4 &\geq 0.\end{aligned}\] Posledná nerovnosť je zrejme pravdivým tvrdením a pôvodná nerovnosť je tak dokázaná.
Komentár
Úloha neprináša žiadny nový princíp, je však dobrým tréningom práce s upravovaním výrazov, podobne ako úloha nasledujúca.Úloha 66-I-1-N2
Riešenie*
Komentár
Úloha využíva rovnaký princíp ako prechádzajúce dve. Prvýkrát však pri úprave využívame násobenie a delenie výrazmi. Tým sa z úlohy stáva dobrá príležitosť na pripomenutie faktu, že pri úprave nerovností musíme brať do úvahy (ne)zápornosť výrazov, ktoré pri takýchto úkonoch využívame.Komentár
Ďalším z užitočných nástrojov pri dokazovaní nerovností je znalosť nerovnosti \(u+\frac{1}{u}\geq 2\) pre každé kladné reálne číslo \(u\), pričom táto nerovnosť prechádza v rovnosť len pre \(u=1\). Dokázanie tohto faktu nie je zložité: vynásobením celej nerovnosti \(u\), prevedením všetkých členov na jednu stranu dostávame \((u-1)^2\geq 0\), čo je pravdivé tvrdenie. Nasledujúce úlohy sú zaradené ako tréning uplatnenia tejto nerovnosti.Úloha 62-I-2-N1
Riešenie
Úloha 66-I-1
Riešenie*
Iné riešenie*. Danú nerovnosť môžeme prepísať na tvar \[(a^2 - a + 1) + \frac{1}{a^2-a+1}\geq 2 \ \ \ \ \text{čiže} \ \ \ \ u~+\frac{1}{u}\geq 2,\] pričom \(u = a^2 -a + 1\). Využitím faktu, že posledná nerovnosť platí pre každé kladné reálne číslo \(u\) a že prechádza v rovnosť jedine pre \(u = 1\).
Na dôkaz pôvodnej nerovnosti ostáva už len overiť, že výraz \(u = a^2 - a + 1\) je kladný pre každé reálne číslo \(a\). To možno spraviť rovnako ako v prvom riešení, alebo prepísať nerovnosť \(a^2 - a + 1 > 0\) na tvar \[a(a -1) > -1\] a uskutočniť krátku diskusiu: Posledná nerovnosť platí ako pre každé \(a \geq 1\), tak pre každé \(a\leq 0\), lebo v oboch prípadoch máme dokonca \(a(a - 1) \geq 0\); pre zvyšné hodnoty \(a\), teda pre \(a \in (0, 1)\), je súčin \(a(a - 1)\) síce záporný, avšak určite väčší ako \(-1\), pretože oba činitele \(a\), \(a - 1\) majú absolútnu hodnotu menšiu ako 1. Prepísaná nerovnosť je tak dokázaná pre každé reálne číslo \(a\), a tým je podmienka pre použitie nerovnosti \(u + \frac{1}{u} \geq 2\) pre \(u = a^2 + a + 1\) overená.
Ako sme už uviedli, rovnosť \(u + \frac{1}{u} = 2\) nastane jedine pre \(u = 1\). Pre rovnosť v nerovnosti zo zadania úlohy tak dostávame podmienku \(a^2 -a+1 = 1\), čiže \(a(a-1)= 0\), čo je splnené iba pre \(a = 0\) a pre \(a = 1\).
Komentár
Úloha využíva spojenie viacerých poznatkov – faktu, že druhá mocnina akéhokoľvek reálneho čísla je nezáporná, úpravu na štvorec, ekvivalentné úpravy nerovností a tiež známu nerovnosť \(u+\frac{1}{u} \geq 2\) pre každé kladné reálne \(u\). Je síce náročnejšia ako úlohy, ktorými sme sa doteraz zaoberali, ale považujeme ju za vhodnú ilustráciu toho, ako nám rozšírený arzenál metód pomôže v úspešnom zvládnutí zložitejších problémov. Úloha tiež demonštruje, že k správnemu riešeniu častokrát vedú viaceré cesty.Úloha 59-I-5
Riešenie*
Z ľavej nerovnosti odstránime zlomky a umocníme ju na druhú, \[\begin{aligned} 25ab(a^2 + 2ab + b^2) &\leq 4(a^4 + 9a^2 b^2 + b^4 + 6a^3 b + 6ab^3 + 2a^2 b^2),\\ 25ab(a^2 + b^2 ) + 50a^2 b^2 &\leq 4a^4 + 4b^4 + 44a^2 b^2 + 24ab(a^2 + b^2 ),\end{aligned}\] takže po úprave dostaneme ekvivalentnú nerovnosť \[4a^4 + 4b^4 - 6a^2 b^2 \geq ab(a^2 + b^2 ).\] Po odčítaní výrazu \(2a^2 b^2\) od oboch strán nerovnosti sa nám podarí na oboch stranách použiť úpravu na štvorec. Dostaneme tak (opäť ekvivalentnú) nerovnosť \[4(a^2 - b^2 )^2 \geq ab(a - b)^2.\] Rozdiel štvorcov v zátvorke na ľavej strane ešte rozložíme na súčin a vzťah upravíme na tvar \(4(a - b)^2 (a + b)^2 \geq ab(a - b)^2\).
Ak \(a = b\), platí rovnosť. Ak \(a \neq b\), môžeme poslednú nerovnosť vydeliť kladným výrazom \((a - b)^2\) a dostaneme tak nerovnosť \(4(a + b)^2 \geq ab\), čiže \(4a^2 + 4b^2 + 7ab \geq 0\). Ľavá strana tejto nerovnosti je vždy kladná, preto vyšetrovaná nerovnosť platí pre všetky kladné čísla \(a, b\), pričom rovnosť v nej nastane práve vtedy, keď \(a = b\).
Komentár
Táto úloha prvýkrát prináša sústavu nerovností a je vhodné so študentmi zopakovať, ako k dokazovaniu sústav nerovností pristupujeme: musíme dokázať riešenie každej nerovnosti zvlášť. V priebehu riešenia opäť využijeme úpravu na štvorec a nezápornosť druhej mocniny reálneho čísla. Úloha sa dá riešiť ešte iným spôsobom, ten si však ukážeme v ďalšom seminári zameranom na nerovnosti.Domáca práca
Úloha 59-II-2
Riešenie*
Iné riešenie*. Pri označení \(m = a^2 +1\) a \(n = b^2 +1\) možno ľavú stranu dokazovanej nerovnosti prepísať na tvar \(L = mn-(m-2a)(n-2b) = 2an+2bm-2ab-2ab,\) z ktorého vynímaním dostaneme \(L = 2a(n - b) + 2b(m - a)\).
Čísla \(a, b\) sú z intervalu \(\langle 1, \infty)\), preto \(1 = m - a^2 \leq m - a\). Odtiaľ \(2b(m - a) \geq 2\). Analogicky dostaneme \(2a(n - b) \geq 2\). Teda \(L \geq 4\) a rovnosť nastáva práve vtedy, keď \(a = b = 1\).
Iné riešenie*. Po substitúcii \(a = 1 + m\) a \(b = 1 + n\), pričom \(m, n \geq 0\), získa ľavá strana nerovnosti tvar \[L = (m^2 + 2m + 2)(n^2 + 2n + 2) - m^2 n^2.\] Po roznásobení, ktoré si stačí iba predstaviť, sa zruší člen \(m^2 n^2\), takže \(L\) bude súčtom nezáporných členov, medzi ktorými bude aj člen \(2 \cdot 2 = 4\). Tým je nerovnosť \(L \geq 4\) dokázaná. A keďže medzi spomenutými členmi budú aj \(4m\) a \(4n\), z rovnosti \(L = 4\) vyplýva \(m = n = 0\), čo naopak rovnosť \(L = 4\) tiež zrejme zaručuje. To znamená, že rovnosť nastáva práve vtedy, keď \(a = b = 1\).
Úloha 66-I-1-D3, resp. 58-I-6
Riešenie*
Doplňujúce zdroje a materiály
Publikácií a článkov zaoberajúcich sa dokazovaním nerovností existuje veľké množstvo. Ak by študenti mali záujem o širšie štúdium tejto problematiky, na úvod je vhodné odporučiť im napr. publikáciu (Boček, Bočková, and Charvát 1994).
Boček, Leo, Jana Bočková, and Jura Charvát. 1994. Matematika Pro Gymnázia: Rovnice a Nerovnice. 3. dotisk. Praha: Prometheus.